PIERCING

Piercing (z angl. prerážanie, prepichnutie) je pojem označujúci prepichnutie časti ľudského tela.

Okrem estetických dôvodov – s cieľom nosiť rôzne (najčastejšie kovové) šperky vo vzniknutom otvore – sa praktikuje tiež z náboženských, kultúrnych, alebo sexuálnych dôvodov.

Medzi najčastejšie a najrozšírenejšie patrí piercing ucha,  veľmi obľúbený je u žien piercing pupku, odvážnejší majú piercing v tvári a tí najväčší fanúšikovia titánových ozdobičiek idú aj do piercingu genitálií. Pokiaľ práve premýšľate o novej náušničke a nemáte ešte jasno, kam ju dať, dobre si premyslite, či vám nebude vadiť v zamestnaní, ak to znesú vaši rodičia, či ste skutočne rozhodnutý a nebudete chcieť po týždni piercing vybrať (chvíľku trvá, než sa dierka po ňom aspoň trošičku zacelí a v čase hojenia sa ani neodporúča piercing vyťahovať!).

Na piercingu nešetrite, zverte sa do skúsených rúk odborníkov, rozhodne neodporúčam skúšať si prepichnúť pupok alebo jazyk doma.

TETOVANIE

Pôvod slova tetovanie sa obvykle odvodzuje od tahitského slova „tatu“ alebo „tatau“, čo znamená vyznačiť alebo vraziť. Tento druhý význam odkazuje na tradičné metódy nanášania kresby. V japončine sa na  označenie tamojších tradičných metód nanášania návrhov alebo pre ľudí, ktorí toto nanášanie praktikujú, používa slovo „irezumi“. Pre metódy iného pôvodu ako japonského sa používa slovo „tetovanie”, v angličtine sa najčastejšie stretávame so slovom „tattoo“.

Tetovanie sa stalo veľmi obľúbeným v posledných desaťročiach v mnohých častiach sveta, hlavne v Severnej Amerike, Japonsku a v Európe. V týchto krajinách profesionálni tatéri povýšili svoje výtvory na umelecké diela a povzniesli tetovanie na seriózne a všeobecne uznávané umenie. Dôvodom, prečo sa tetovanie stalo formou skrášľovania tela pomerne neskoro, je fakt, že dnes ľudia pociťujú viac slobody na tento druh vyjadrenie seba samého, na rozdiel od generácie či dvoch pred nimi

Dejiny tetovania

Tetovanie má dlhú tradíciu v rôznych častiach sveta. Ainu, pôvodní obyvatelia Japonska, sa venovali tetovaniu tvárí. Tetovanie bolo rozšírené aj na Polynézii, Filipínach, Borneu, Samoe, v Afrike, Strednej Amerike, Japonsku a Číne. Tetovanie bolo bežné aj u určitých náboženských skupín v staroveku v oblasti Stredomoria, čo pravdepodobne viedlo k zákazu tohto zvyku v Starom Zákone.

Tetovanie v praveku

Tetovanie bolo zaužívaným zvykom v Eurázii od neolitických čias. Poukazuje na to aj mumifikované telo „Ötziho“ nájdené v Alpách, ktorého vek sa odhaduje na 5300 rokov. Tento neolitický človek mal na svojom tele špeciálne terapeutické tetovania – malé paralelné čiary na nohách a  v oblasti bedrového kĺbu. Potetované boli aj tri múmie nájdené v  permafroste pohoria Altaj. Ich tetovania zahrňovali obrázky zvierat, ktoré boli vyobrazené pomocou kriviek. Tetovanie "Pazyrského muža“, ktorý bol tetovaný pozdĺž chrbtice a na pravom členku, bolo zas vyhotovené z veľkého počtu malých bodiek.

(Ötzi)

(princezna cca 560 p.k.) a jej bojovník

Znovuobjavenie tetovania

Európania znovuobjavili tetovanie okolo roku 1770 v dobe dobývania južného Pacifiku kapitánom Jamesom Cookom. Až po prvú svetovú vojnu to boli najmä námorníci, ktorí boli priekopníkmi tetovania.

V súčasnosti je tetovanie populárnejšie ako kedykoľvek predtým. Štatistické odhady ukazujú, že až 1 zo siedmich obyvateľov Severnej Ameriky má jedno alebo viac tetovaní.